2004 Zimný tábor zdravia Račkova dolina
| 01. 02. 2005 |
«Späť
Ak máte "obuté" zimné pneumatiky, môžete sa s nami bez obáv vydať do Račkovej doliny. Tam v krásnej, ticho zasneženej liptovskej prírode je usadený Domov J.A.Komenského, v ktorom sme strávili príjemný silvestrovský týždeň.
Ale pekne poporiadku. Bolo nás tam vyše šesťdesiat, prevažne adventistov, prišli však i priatelia a z toho, že sa medzi nami dobre cítili, sme mali veľkú radosť.
O raňajšie zamyslenia sa nami delili viacerí účastníci tábora, ktorí sa každý deň striedali. Na záver zamyslenia Bohumil Kern, vedúci ZTZ, zhrnul a vyzdvihol dôležité myšlienky. "Potom už bol celý deň prevažne ticho"...(boleli ho totiž priedušky a ťažšie sa mu rozprávalo). Vždy však bol v pravú chvíľu tam, kde bolo treba, preto mal celý tábor opäť zdarný priebeh.
Cez deň sme mali voľno, aby si každý mohol zašportovať i oddýchnuť podľa chuti. A hoci sneh bol trošku tvrdší ako by sme si priali, neďaleký domáci vlek lákal malých i veľkých. A tak po prvom daždivom dni už na kopci lyže veselo svišťali. Nebolo treba čakať dlhé minúty na pomu, vlek totiž patrí len tejto chate. Takže to išlo rýchlo z kopca i do kopca. I tu vládla krásna rodinná atmosféra. Tí, ktorí toto umenie už zvládli, spontánne povzbudzovali začiatočníkov, ktorí ich zasa za to odmenili svojou vytrvalosťou a radostnými výkrikmi a úsmevmi po dobre zvládnutej jazde. A ak niekto vypadol z vleku? Nič to! Vlekár (chatár) s povzbudzujúcou trpezlivosťou učil nastupovať nielen deti, ale aj dospelákov (keď bolo treba). Z každého nášho úspechu mal aj on radosť!
Medzi účastníkmi sa našli aj takí jednotlivci, ktorí dokonale nahradili profesionálnych inštruktorov a viaceré deti naučili základom lyžovania.
Na veľkej lúke rovno pred chatou zasa bežkári predvádzali svoje umenie. Keďže sneh bol trošku primrznutý a nedala sa robiť stopa, boli sme svedkami i nových "bežeckých štýlov".Ale aj tu vládla veselosť a chuť skúsiť to znova a znova...
Hoci niektorým odvaha postaviť sa na lyže chýbala, mohli sme ich denne vidieť v úlohe "pokrikujúcich managerov" priamo na svahu.
Po výdatnom športe nám aj výborne chutilo. S domácimi kuchárkami opäť spolupracovala Tonka Činčuriaková. Tú vynikajúcu, priam lahodnú fazuľovú polievku si asi každý naložil dvakrát!
Večer sme sa stretli v spoločenskej miestnosti. Hrou na klavír sme prilákali ostatných a mohlo sa ísť naostro. Zopár spoločne zaspievaných piesní tvoril úvod večera. Tento rok bol s nami na Tábore zdravia aj MUDr. Milan Moskala z horúceho Bangladéša, a preto sme každý večer mali možnosť počuť i vidieť ďalšie informácie a zaujímavosti z jeho pôsobenia v tejto vzdialenej krajine. Večer končil opäť piesňami a spoločnou modlitbou.
V piatok večer sme prežili "nezabudnuteľný Silvester". Večer plný skúsenosti a vďačnosti za to ako nás Pán viedol, ukončila vstup do Nového roku modlitba odovzdania s požehnaním.
V sobotu večer sme mali rozlúčkový večierok. Zapojili sa doňho deti aj dospelí a tak bolo programu dosť. Básne, vtipy, súťaže, príbehy, ale i piesne nás krásne naladili na chválu a vďaku, ktorú sme predložili nášmu Pánovi.
Bol to týždeň naplnený nielen zimnými pohybovými aktivitami, ale aj nádherne upokojujúcim spevom duchovných piesní, priateľských rozhovorov a vzájomnej spolupatričnosti. Aj tu sme mohli precítiť Žalm 133,1: "Aké krásne je a milé, keď bratia držia pospolu." Cítili sme, že nad tým všetkým tichučko dozeral náš Boh.
So srdcom plným požehnania odchádzame domov a veríme, že sme načerpali dosť i na rozdávanie druhým. Sme vďační aj za prehlbovanie starších a objavovanie nových priateľstiev s bratmi i priateľmi.
Sme vďační...
"Ďakujeme za krásny týždeň, Otče!"
T.K.
You need to upgrade your Macromedia Flash Player! Get Macromedia Flash.